Bratislava
25. marca (TASR) - V nedeľu 26. marca začne na Slovensku – podobne ako
vo väčšine európskych krajín– platiť letný čas. O 2.00 h
stredoeurópskeho času (SEČ) sa hodinky posunú o hodinu dopredu na 3.00 h
stredoeurópskeho letného času (SELČ). Letný čas pritom začne platiť v
celej Európe v tom istom okamihu, aj keď je náš kontinent rozdelený do
viacerých časových pásiem.
Spojené kráľovstvo má Greenwichský stredný čas (GMT, Greenwich Main
Time). V nedeľu o 1. h GMT sa v Británii začne Britský letný čas (BST,
British Summer Time).
Takisto v Írsku, kde platí GMT, si v nedeľu o 1. h posunú hodinky o hodinu dopredu a do platnosti vstúpi Írsky štandardný čas.
Západoeurópsky čas (WET, Western Europe Time) platí v Portugalsku, na
Kanárskych ostrovoch a na Faerských ostrovoch. V nedeľu o 1 h. sa tu
začne Západoeurópsky letný čas (WEST, Western Europe Summer Time).
Väčšina štátov Európy používa Stredoeurópsky čas (CET, Central Europe
Time), teda je tu o hodinu viac oproti GMT. Sú to Nórsko, Švédsko,
Dánsko, Nemecko, Holandsko, Luxembursko, Belgicko, Francúzsko,
Španielsko, Taliansko, Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko,
Švajčiarsko, Andorra, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Srbsko,
Slovinsko, Čierna hora, Macedónsko, Lichtenštajnsko, Malta, Monako, San
Marino, Vatikán. Tu sa v nedeľu o 2. hodine začne Stredoeurópsky letný
čas (CEST, Central Europe Summer Time).
Východoeurópsky čas (EET, Eastern Europe Time) používajú Fínsko, Litva,
Lotyšsko, Estónsko, Ukrajina, Moldavsko, Rumunsko, Bulharsko, Grécko. V
tomto časovom pásme je o dve hodiny viac oproti GMT, v nedeľu o 3.
hodine si tu posunú čas na 4. hodinu Východoeurópskeho letného času
(EEST, Eastern Europe Summer Time).
Island, ktorý leží v časovom pásme GMT, letný čas nemá.
Prechodne niektoré krajiny zaviedli letný čas počas prvej a druhej
svetovej vojny. V súčasnej podobe letný čas ako prvé zaviedlo v roku
1976 Francúzsko a v Československu začal platiť od roku 1979. Pôvodným
motívom boli energetické úspory.
Dnes je hlavným prínosom letného času efektívnejšie využívanie denného
svetla v letnom období – v angličtine sa preto označuje termínom
Daylight Saving Time (DST, čas šetriaci denné svetlo).
Už od svojho zavedenia mal letný čas aj odporcov. Viaceré občianske i
politické iniciatívy žiadali jeho zrušenie, pričom uvádzali najmä
zdravotné dôvody, či negatívny vplyv na koncentráciu. Na podnet
Európskeho parlamentu (EP) zorganizovala Európska komisia (EK) od 4.
júla do 16. augusta 2018 verejnú konzultáciu, v ktorej odpovedalo 4,6
milióna obyvateľov. Z nich 84 percent sa vyslovilo proti striedaniu
času.
Na návrh EK schválili poslanci EP 26. marca 2019 smernicu, podľa ktorej
sa pôvodne mala sezónna zmena času uskutočniť naposledy v roku 2021.
Smernica ponechávala členským štátom EÚ možnosť, aby si upravili otázku
časového pásma. K dohode v tejto oblasti však už nedošlo pre iné
prioritné problémy (brexit, pandémia COVID-u 19, vojna na Ukrajine).
Dánska europoslankyňa Pernille Weissová položila 22. februára 2023
Európskej rade otázku, či europarlament dokáže doriešiť problém
striedania času počas švédskeho predsedníctva EÚ, teda v prvom polroku
2023.
Letný čas sa tento rok skončí v noci z 28. na 29. októbra, keď sa hodinky posunú opäť z 3.00 h SELČ na 2.00 h. SEČ.